Rímske impérium zaujalo po niekoľkých povstaniach a vojnách v oblasti Pannonie a Illyrica strategické pozície, ktoré upevnili na území stredného Dunaja vojenskými tábormi légií. Za vlády cisára Claudia (41 – 54 po Kr.) vzniká na území dnešného mestečka Bad Deutsch – Altenburg (Dolné Rakúsko) drevo-zemný tábor.

Už od Galských vojen, v ktorých rímske vojská viedol Gaius Julius Caesar, začala písať XV légia svoje dejiny. Začalo to rokom 53 pr. Kr. Odvtedy légia vystriedala množstvo miest, v ktorých bola umiestnená. Po Galských vojnách viedli jej cesty z Aquileie do Capui, kde sa pridala na stranu Pompeia v občianskej vojne proti Caesarovi, po prehratej bitke pri Pharsale (dnešná Thesália) sa jej ujal Caesar, ktorý ju doplnil o nových regrutovaných vojakov. Légia sa zúčastnila pravdepodobne aj bitky o Philippi medzi Octavianom a Antoniom po Caesarovej vražde roku 44 pr. Kr. Kedy získala légia svoj prívlastok Apollinaris nie je presne známe, no predpokladá sa, že k tomu mohlo dôjsť v roku 31 pr. Kr., kedy vojsko Octaviana Augusta zvíťazilo nad vojskami Marca Antonia v bitke pri Actiu. Appolinaris je odvodené od rímskeho boha Apollóna, ktorého mal Octavian veľmi v úcte ako ochrancu rodiny a ako nositeľa víťazstiev v bitkách. Najviac pravdepodobné teda je, že týmto pridelením prívlastku Apollinaris XV légii demonštroval priazeň Apollóna pred Marcom Antoniom, ktorý sa vyhlasoval za boha Dionýza, a ktorý bitku pri Actiu prehral.

V rokoch 27 – 19 pr. Kr. bojovala légia v Hispánii proti Cantabrijčanom, Asturičanom a Lusitancom, v roku 16 pr. Kr. vypukla panónsko-dalmatská vojna, a následne po obsadení západnej Pannonie aj povstanie v rokoch 13 – 8 pr. Kr., v ktorom bola XV légia Apollinaris s istotou zapojená. V rámci potlačenia povstania v Pannonii bola légia pod velením veliteľa Tiberia, budúceho rímskeho cisára, umiestnená v Emone (Ljubľana, Slovinsko). K jej umiestneniu v tábore Carnuntum na brehoch Dunaja došlo okolo rokov 40/50 po Kr., kedy sa podieľala na stavbe tábora pre účely pevného staciovania légie na strategickom mieste. Jej úlohou bolo odvtedy strážiť pohraničie pred germánskymi Markomannmi. V roku 63 po Kr. bola XV légia odvelená na východ Rímskeho impéria, aby zažehnala nebezpečenstvo na pohraničí s Parthskou ríšou. Vypuknutím Židovskej vojny v roku 66 po Kr. tvorila légia údernú silu Vespasianovho vojska. V roku 71 po Kr. sa predpokladá jej návrat do Carnunta, kde budovala už trvácnejší kamenný tábor a pobudla tu približne do roku 107 po Kr., kedy bola cisárom Traianom preložená do Egypta. V čase jej pobytu v Carnunte zaznamenávame jej účasť aj v Dunajských vojnách za cisára Domitiana (81 – 96 po Kr.), Dáckych vojnách v roku 86 po Kr. a tiež na sarmatsko-germánskych vojnách v rokoch 89 – 92 po Kr. Za vlády Traiana sa vexillacia (časť légie) podieľala aj na Dáckej vojne v rokoch 101 – 106 po Kr. Od vlády cisára Hadriana (117 – 138 po Kr.) bola už XV légia Apollinaris umiestnená v meste Satala pri rieke Eufrat a do bojov v Podunajskej oblasti sa zapojila už iba ako vexillacia v 1. fáze Markomanských vojen v rokoch 169 – 174 po Kr., kedy bola aj účastníkom zvláštneho úkazu v krajine Kvádov, „Zázračného dažďa“.