Pojmom Limes Romanus označujeme opevnenú hranicu Rímskej ríše na strednom Dunaji. Tento stredodunajský limes sa opieral o tok Dunaja na hraniciach provincií Noricum a Pannonia, ktorého breh zaisťovali vojenské posádky umiestnené pri strategicky významnej podunajskej ceste, ktorá umožňovala rýchli presun vojsk pozdĺž hranice.

Limes Romanus bol súčasťou veľkej severnej hranice (limes) rímskeho impéria, ktorá existovala viac ako 400 rokov a mala dĺžku okolo 3000 kilometrov. Jej rozloha siahala a do súčasnosti stále siaha od severnej Británie po Balkán a je zapísaná v Zozname európskeho kultúrneho dedičstva UNESCO.

Na prelome letopočtov sa Rimania dostávajú do bezprostrednej blízkosti územia dnešného Slovenska, vtedajšieho barbarica a v západnom Rakúsku a východnom Maďarsku zakladajú nové provincie Noricum a Pannonia. Približne v tomto období bola zahájená výstavba vojenských táborov, ktoré dali základ neskoršej sústave opecnených táborov pozdĺž celého stredného toku Dunaja. Prvými vojenskými tábormi, pri ktorých boli neskôr zriadené i významné a rozkvitajúce provinciálne mestá, boli Vindobona (Viedeň), Carnuntum (Bad Deutsch Altenburg – Petronell), Brigetio (Szöny), Aquincum (Budapešť – Starý Budín).

Ich výstavba pokračovala za vlády cisára Vespasiana (69 -79). Neskôr sa do tejto línie opevnených táborov zaradili i tábor na Devíne, Gerulata (Bratislava – Rusovce), Ad Flexum (Mosonmagyaróvár), Arrabona (Györ) a Celematia (Iža). Pri týchto vojenských táboroch vznikali postupne malé obchodné a civilné osady, vicusi a cannabae. V nich prebiehal čulý život, prúdilo nimi množstvo tovaru a obchodníkov, smerujúcich až za hranice Rímskej ríše. Vojakom zabezpečovali nie len ľahší prístup k rozmanitému tovaru, ale i rôzne služby, ktoré v poľných táboroch napríklad nemali možnosť využiť.

V priebehu 1. až 2. storočia pokračujú Rimania v budovaní predsunutých staníc severne od Dunaja počas trestných výprav proti Germánom (napr. Cífer, Veľký Kýr). Limes Romanus bol niekoľko krát opravovaný a opevňovaný. Bolo to najmä v období Markomanských vojen, ktoré trvali od roku 168 až po rok 180. Po smrti Marca Aurelia ukončil jeho syn Comodus vojnu s Germánmi obojstranne výhodným mierom, čím sa opevňovanie a úpravy táborov v čase vlády Antoninovcov ukončili. Ďalšie opevňovanie takéhoto veľkého rázu prebehlo až za vlády cisára Valentiniana (364 – 375).

Rimania sa po smrti Valentiniana úplne stiahli z územia Slovenska a zdržiavali sa už len za hranicou limesu až do záveru 4. storočia, kedy Huni obsadzujú rímske pevnosti uvoľnené germánskymi foederátmi a Limes Romanus stráca svoj pôvodný význam.

Legenda – 1. castelly v rámci územia SR  2. castrumy, castelly v zahraničí  3. pochodové vojenské tábory známe i neprebádané  4. predsunuté vojenské pevnosti  5. Podunajská cesta  6. hranice SR

Použitá literatúra:

V. Plachá – J. Hlavicová: Devín, slávny svedok našej minulosti. Bratislava 2003.

A. Špiesz: Dejiny Slovenska, na ceste k sebauvedomeniu. Bratislava 2000.

T. Kolník – E. Krekovič – L. Snopko – I. Geržová – V. Ferus – I. Hečková: Doba rímska. In: T. Štefanovičová: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993.

J. Bartl – M. Kamenický – P. Valachovič: Slovensko v susedstve Rímskej ríše. In: J. Bartl – M. Kamenický – P. Valachovič: Dejepis pre 1. ročník gymnázií. Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2006.