Vojenské tábory tvorili v minulosti akési samostatne fungujúce jednotky, ktoré si sami zabezpečovali zásoby jedla, vody, stavebného materiálu, dreva a popri tom zabezpečovali svojmu zázemiu a obyvateľom, ktorí sa pri týchto táboroch usadzovali, bezpečie a služby. Neraz dokonca aj stavebný materiál formou vojenských tehál vyhotovovaných v pokojných, vojensky nekonfliktných dobách. Každodennou rutinou boli v tábore rôzne vojenské služby, ktoré sa prerozdeľovali medzi vojakov. Niektorí strážili brány a hradby, iní vojaci zase upratovali sklady, išli hliadkovať na hranice impéria, opravovať cesty, alebo vyrábať už spomínané tehly. Základnou činnosťou rímskych vojakov bol ale výcvik. Tým prechádzali vojaci každý deň, aby svoje vojenské zručnosti nezabudli a zachovali si dobrú kondíciu. Ich nasadenie v boji mohlo byť potrebné každým dňom.

Vojaci cvičili v táboroch dvakrát denne. Počas výcvikov absolvovali posilňovacie a kondičné cviky, precvičovali svoje zručnosti so zbraňou, zúčastňovali sa mesačne pochodov v plnej poľnej a organizovali inštruktážne bitky. Počas pochodov mimo tábor precvičovali tiež budovanie provizórnych táborov, aby v prípade ofenzívy do barbarika boli počas noci dobre chránení pred útokmi nepriateľa. Museli si vedieť tiež pripravovať samostatne jednoduchú stravu. Prevažne obilné kaše, placky, k tomu sa stravovali sušeným mäsom, alebo sušenými rybami.

Život vojaka v tábore a všetky úkony, ktoré patrili k vojenskej službe zaujímajú ľudí z nášho občianskeho združenia aj dnes. Snažíme sa dať aspoň časť výcviku, ktorý absolvovali rímski vojaci, aj našim členom, ktorí majú o výučbu rímskeho bojového umenia záujem. Vzhľadom na časovú náročnosť a to, že nežijeme spolu celé dni v jednom tábore, sú naše praktické zručnosti a experimenty týkajúce sa života rímskych vojakov z časti obmedzené. Napriek tomu sa snažíme osvojiť si vo voľnom čase čo možno najviac poznatkov o bojových zručnostiach, alebo každodenných úkonov rímskych vojakov.