Život v Rímskej provincií a na ľavom brehu Dunaja
Rímska ríša dosiahla brehy Dunaja už v roku 15 pred Kristom, kedy sa k jej územiu pripojilo Norické kráľovstvo ležiace na území dnešného Rakúska, okrajových častí Bavorska a Slovinska. Okolo polovice 1. storočia po Kristovi bola už pod rímskou správou zriadená provincia Panónia, ktorá sa rozprestierala od dnešnej Viedne po Budapešť, jej severnú a východnú hranicu tvoril Dunaj a južné ohraničenie tvorila línia prechádzajúca od východu na západ na území severnej časti dnešného Chorvátska, Bosny a Srbska.
Vnútrozemie provincie bolo z časti močaristé, z časti využívané pre poľnohospodárstvo. Západná hranica ležala na spojnici miest Viedeň a Ptuj (Slovinsko). Na západnom okraji ležali novozaložené rímske mestá, ktoré sa postupne stávali bohatými pre svoju polohu na významnej Jantárovej ceste smerujúcej od Baltského mora do severnej Itálie. Už okolo polovice 1. storočia po Kristovi mali Rimania vybudované v novej provincii Panónia prvé legionárske tábory, ktoré zabezpečovali poriadok v provincii a ochranu nových hraníc ríše. Tábor Vindobona (dn. Viedeň) tvorila najzápadnejší tábor provincie Panónia, ďalším bolo Carnuntum (dn. Bad Deutsch – Altenburg), kde bola umiestnená pätnásta a neskôr štrnásta légia.
Tieto mali veľký vplyv na udalosti odohrávajúce sa na dnešnom slovenskom území. Hraničná línia pevností pokračovala táborom Brigetio (dn. Szőny), kde umiestnená prvá pomocná légia mala podiel na zabezpečení hranice s našim územím a možno naň aj v priebehu doby rímskej vstúpila a Aquincum (dn. Budapešť), kde bola situovaná druhá pomocná légia, ktorá doklad o svojom pobyte na Slovensku v 2. storočí zanechala v Laugaritiu, dnešnom Trenčíne. V závere spomínaného storočia bola hranica rímskej ríše zvaná limes posilnená aj o vojenské tábory pomocných jednotiek, ktorých prvoradou úlohou bola ochrana hranice a čo možno najrýchlejší zásah proti vniknutiu nepriateľa do provincie.
Doklady o vazalskom, resp. spojeneckom vzťahu Germánov k Rímskemu impériu nedokladá len tovar doložený archeologickými nálezmi, ale aj písomné správy rímskych historikov, ktoré sa zmieňujú o dosadzovaní kvádskych kráľov Rimanmi na germánskom území a tiež o účasti ich vojenských družín v službách rímskeho cisára Vespasiána v druhej polovici 1. storočia.
Na protiľahlej strane Dunaja žili v 1. storočí po Kristovi germánske kmene Markomanov a Kvádov. Ich kultúra sa výrazne odlišovala od tej antickej a preto sa začiatkom 1. storočia nestretávala antická kultúra u Germánov s pochopením. Časom však záujem o kvalitné rímske výrobky a rímsku kultúru zavládol aj u barbarských kmeňov, ktoré si vytvorili s rímskou provinciou bohaté obchodné styky. Dokladá to nárast výskytu rímskych mincí a rozličného kvalitného rímskeho tovaru na území severne od hraníc Rímskej ríše.
Mier a rozvinutý obchod medzi Rimanmi a Germánmi napokon narušil vojenský konflikt v závere 1. storočia. V roku 92 po Kristovi prekročili germánski Markomani, Kvádi a sarmatskí Jazygovia rímsku hranicu v strednom Podunajsku a vpadli do Panónie. Vtedy vládnuci cisár Domitianus ich pomocou vojenských síl zatlačil naspäť za Dunaj a vynútil si tak prímerie.
Ďalší vpád Germánov z nášho územia zaznamenávame aj v roku 98, v čase vlády cisára Nervu, ktorý bol adoptívnym otcom budúceho slávneho cisára Traiana. Jeho vojenské úspechy sa však nespájali už s našim územím. Na strednom Dunaji zavládol na niekoľko rokov opäť mier, čo dokladá aj minca cisára Antonina Pia s nápisom REX QVADIS DATVS (Kráľ daný Kvádom). Minca dosvedčuje opätovný vazalský vzťah Germánov k Rímskej ríši.
Rímsky sestercius cisára Antonina Pia (138-161 po Kr.) nájdená na Slovensku s textom REX QVADIS DATVS
