Rímske vojenské jednotky a ich spojitosť so Slovenskom v druhej polovici 1. storočia po Kr.
S budovaním nových táborov pre pomocné jednotky na Dunajskej hranici v časoch vlády cisárov Flaviovskej dynastie (70-te až 80-te roky 1. storočia) možno spájať i konkrétne vojenské jednotky s dnešným územím Slovenska. Tie boli umiestnené v pohraničnej oblasti Panónie.
Prvou menovanou je X légia GEPF, ktorá mohla ako prvá sídliť ešte v prvej polovici 1. storočia po Kristovi v tábore Carnuntum. Tehly s jej kolkami možno nájsť v Carnunte, taktiež v tábore Gerulata, medzi rímskymi archeologickými pamiatkami z hradu Devín a taktiež z archeologických nálezov z Bratislavského hradu a mesta. Tiež XIII légiu možno spájať s územím Slovenska.
Jej podiel na budovaní táborov možno nájsť tiež v Carnunte a v areáli Bratislavského hradu, kde sa našli údajne vmurované rímske tehly s kolkom tejto légie v stredovekých stavbách. Tu možno predpokladať tiež rímske vojenské objekty, hoci potvrdiť ich po vybudovaní stredovekého hradu už nemožno. Trinásta légia zakladala a budovala jeden z prvých legionárskych táborov v Panónii, Vindobonu (dn. Viedeň), čo dokladá nález stavebného kameňa s nápisom z brány tábora.
XIIII (XIV) légia sa úzko spája s územím Slovenska. Doklady o jej prítomnosti na našom území sú prostredníctvom rímskych tehál veľmi početne zastúpené ako v oblasti Záhoria, tak aj v Podunajskej nížine. Tieto územia patrili pravdepodobne pod sféru vplyvu 14. légie. Jej sídlom bol tábor vo Vindobone, kde vystriedala 13. légiu a od vlády cisára Traiana (98 – 117 po Kr.) sa stalo jej domovom mesto Carnuntum. To bolo v tom čase hlavným mestom provincie Panónia horná (Pannonia Superior). Úzka spätosť so Slovenskom je jasná aj v prípade XV. légie Apollinaris, ktorá bola predchodkyňou 14. légie v Carnunte.
Tiež sa zhoduje jej sféra vplyvu na území Záhoria a Podunajskej nížiny, čo dokladajú nálezy kolkovaných tehál s jej číslom. Légia pôsobila v Panónii do záveru 1. storočia po Kristovi, kedy bola prevelená na východ impéria. Doklady o jej pôsobení a spoluúčasti na budovaní vojenských táborov máme doložené z Devína, Bratislavy a Gerulaty v dnešných bratislavských Rusovciach. S Gerulatou a jej počiatkami sa zrejme spája aj rímska pomocná kohorta (jednotka s počtom od 500 do 1000 mužov zložená z nerímskych vojakov), 5. kohorta Lucensium Callaecorum. Tá bola pravdepodobne ako prvá dlhodobo umiestnená na dnešnom slovenskom území a jej výskyt na ľavom brehu Dunaja je doložený aj písomnými prameňmi a epigrafickými nápismi v 3. storočí po Kristovi.
Kolok 14. légie Gemina na rímskej tehle z 1. storočia po Kr.
