Gerulata Rusovce.
Auxiliarny tábor Gerulata (dnešná mestská časť Bratislava – Rusovce), ležal na pravobrežnej časti Zadunajska, ktoré tvorilo v dobe rímskej provinciu Pannonia. Tento tábor bol založený počas opevňovania rímskej stredodunajskej hranice prislúchajúcej k opevnenej hranici LIMES ROMANUS.
Tábory tohto typu vypĺňali priestor, ktorý nedokázali légie spoľahlivo chrániť pred nebezpečenstvom hroziaceho zo strany naddunajských Germánov. Tábor Gerulata, ktorého názov bol pravdepodobne prevzatý z keltského jazyka, bol umiestnený v línii Carnuntum – Ad Flexum (Bad Deutsch – Altenburg – Mosonmagyaróvár) vo vzdialenosti približne 45 km od legionárskeho tábora.
Tábory tohto typu vypĺňali priestor, ktorý nedokázali légie spoľahlivo chrániť pred nebezpečenstvom hroziaceho zo strany naddunajských Germánov. Tábor Gerulata, ktorého názov bol pravdepodobne prevzatý z keltského jazyka, bol umiestnený v línii Carnuntum – Ad Flexum (Bad Deutsch – Altenburg – Mosonmagyaróvár) vo vzdialenosti približne 45 km od legionárskeho tábora.
S územím Slovenska sa spájajú ako pomocná pechota, tak aj pomocné jazdectvo. O ich prítomnosti máme doklady práve z tábora Gerulata, ktorý ležal na území dnešnej mestskej časti Bratislave – Rusovciach. Archeologické nálezy a situácie dokladajú 4 stavebné etapy tohto tábora. Tábor bol svojou rozlohou na rozdiel od legionárskych menší, vytvorený špeciálne pre účely staciovania auxiliarnych jednotiek na tomto mieste. Tie mali za úlohu strážiť prislúchajúci úsek hranice pred vpádmi germánskych kmeňov z ľavého brehu Dunaja.
V pokojnom čase bojovali proti demoralizácii zamestnaním vojakov údržbárskymi prácami v tábore, opravami ciest a vodovodov, výrobou tehál, poskytovaním vojenskej ochrany úradníkom, prieskumami a strážnou službou. Archeologický materiál a informácie z písomných prameňov a iných nálezových situácií z panónskych auxiliarnych táborov dokladajú, že tieto tábory, ako aj ten gerulatský, vznikli v období vlády cisára Domitiana (81-96 po Kr.).
Nálezy tehál z intravilánu Rusoviec poukazujú na prítomnosť, alebo aspoň spojitosť Gerulaty, s rôznymi vojenskými jednotkami, ktoré na tehlách zanechali svoje signatúry. Kolky légií s číslami X, XIIII a XV dokladajú podiel týchto légií na budovaní tábora Gerulata v 1. storočí po Kr. Či sa podieľali sami na výstavbe tábora v Rusovciach, alebo boli iba dodávateľmi materiálu, je otázne. Významným nálezom sú nálezy tehál s kolkami V. kohorty Lucensium (Callaecorum), ktoré dokladajú výrobu tehál priamo v zázemí tábora už prvou staciovanou auxiliarnou jednotkou v Rusovciach. Spoľahlivý doklad o ich prítomnosti v antickej Gerulate priniesol až archeologický výskum z roku 2012.
Ďalšie doklady o prítomnosti auxiliarnych jednotiek prinášajú kolky XVIII. kohorty dobrovoľníkov, I. kohorty lukostrelcov a jazdeckej jednotky lukostrelcov I. Aelia Sagittariorum eq. a kolok I. aly Cannanefatum, ktorá v tábore Gerulata pôsobila až do polovice 3. storočia po Kr. Tieto kolky pochádzajú zo strešných krytín (tegulae).
Prvá stavebná etapa tábora Gerulata bola archeologicky zachytená v polohe Bergl, v ktorej je dnes umiestnené i Múzeum antická Gerulata. Priebeh priekop prvej stavebnej etapy je zachytený iba fragmentárne kvôli hustej zástavbe priekopou v dĺžke 27 m a južným rohom tábora na dnešnej Maďarskej ulici za evanjelickým kostolom. Tento tábor bol drevozemný a obohnaný dvojitou hrotitou priekopou.
Druhá stavebná etapa je najmenej prebádaná a máme o nej teda najmenej informácií. Vieme len, že v tomto období bol už tábor vybudovaný z kameňa, čo dokladajú kamenné murivá z vnútornej zástavby tábora.
Tretia stavebná etapa bola datovaná do konca 3. storočia a začiatku 4. storočia, kedy Gerulata zažívala obrovský rozmach. Tábor sa v tomto období plošne zmenšil na rozmer okolo 200 x 200 m. Jeho pozostatky sú dodnes viditeľné a prezentované v priestore múzea.
Poslednou stavebnou etapou, kedy bola do priestoru tábora umiestnená gótska foederátna jednotka, bola pevnosť v severnom rohu tábora. Pevnosť bola vežovitá, na dvanástich pilieroch, ktoré tvorili nádvorie so studňou. Murivá boli zahĺbené až 3 metre do zeme a tak možno predpokladať, že stavba mala možno až tri poschodia.
K prvým dvom stavebným etapám prislúchalo i okolité osídlenie tábora, tzv. canabae, ktorého súčasťou boli cesty vedúce do väčších miest ako napríklad Arrabona, Carnuntum, Scarbantia a i., pohrebisko (Rusovce II.) a výrobné objekty. Do obdobia Markomanských vojen zapadá nájdený dočasný tábor, ktorý ležal v blízkosti kamenného tábora v priestore dnešnej Kovácsovej ulice. V druhej polovici 2. storočia a v 3. storočí môžeme o osídlení Gerulaty hovoriť už ako o vicuse. V tomto období už mala táto usadlosť okolo 3000 obyvateľov a štyri bohatšie pohrebiská.
Nachádzalo sa tu množstvo murovaných stavieb z nepálených tehál a z tehál pochádzajúcich z rôznych súkromných tehelní. V okolí Gerulaty niekoľko poľnohospodárskych usadlostí a ohradených areálov zvaných villa rustica. Z náhrobkov sú známe aj mnohé mená úradníkov a obyvateľov Gerulaty, nepriamo je doložený aj chrám Jupitera Dolichénskeho. Po svébsko – sarmatských vojnách (254, 259-260) bola Gerulata poškodená a ocitla sa v postupnom úpadku.
Do tejto poslednej etapy prislúcha posledné pohrebisko a staciovanie jazdeckej lukostreleckej jednotky do priestoru tábora. V povalentinianovskom období (po roku 375 po Kr.) tvorili posádku rímskej pevnosti gótski foederáti, ktorí niekedy začiatkom 5. storočia tábor a územie prenechali Hunom.
Použitá literatúra:
T. Kolník – E. Krekovič – L. Snopko – I. Geržová – V. Ferus – I. Hečková: Doba rímska. In: T. Štefanovičová: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993.
