Voľný čas a zábava
V čase, kedy rímski vojaci prežívali pokojné a nikým nerušené voľné dni vo svojich táboroch, bolo potrebné ich zabaviť. Zo svojich domovov, odkiaľ boli prevelení si priniesli zároveň aj znalosť spoločenských stolových a hazardných hier. Najobľúbenejšie bola hra v latrunculi a hra v kocky, ktoré sú nám doteraz najviac známe z rímskeho prostredia.
V obľube nezaostával ani mlyn, ktorého hranie pretrváva až do dnešných čias. Hra v latrunculi predstavovala strategickú hru s vojskom, pričom jeden hráč ťahal za čierne kamene a druhý za biele. Komu zostal iba jeden kameň, ten prehral. Túto hru a hru v kocky prezentuje naša skupina pravidelne na podujatiach, na ktoré sme pozvaní. V archeologickom prostredí sa nám po týchto hrách zachovali hracie kamene, žetóny a hracie dosky z hliny.
V čase, kedy si vojak chcel odpočinúť mal k dispozícii veľa možností, kam sa pobrať. Jednou z možností bola návšteva miestneho hostinca, kde tieklo víno potokom a zvuk dopadu kociek sa šíril po celom hostinci. Druhou možnosťou bola návšteva verejných a niekedy špeciálnych vojenských kúpeľov, kde si vojak mohol zaplávať, očistiť sa, dopriať si masáž, očistu pokožky a prípadne si i zacvičiť. Čas sa dal stráviť ale aj spomienkou na svoju vzdialenú rodinu a vojaci mohli byť s rodinou v spojení napríklad aj cez korešpondenciu, alebo ju mohli v čase služobného voľna dokonca tiež navštíviť. Záznamy o korešpondencii sú známe napríklad z tábora Vindolanda vo Veľkej Británii, kde sa zachovali kúsky brezovej kôry so stopami písma.
Zamestnanie vojakov mohlo byť tiež sprostredkované v čase služobného voľna návštevou gladiátorských hier, divadla a iných lákavých udalostí. V tomto smere boli ale zvýhodnení vojaci rímskej légie, pretože práve pri ich táboroch sa koncentroval čulý rímsky život, ktorý umožnil osadám pri legionárskych táboroch vyvinúť sa do veľkých bohatých miest plných zábavy a kultúry.