Starí Rimania mysleli na všetko. Byť zadobre s bohom rieky bolo dôležité.

Starí Rimania rozširovali prostredníctvom mincí nielen antickú kultúru, ale tiež informovali o udalostiach, ku ktorým aktuálne došlo.

Najčastejšie ich svetu sprostredkoval ešte v dobe svojej vlády sám cisár. Medzi rozličnými námetmi sa objavili viaceré svetové rieky, zosobnené ležiacimi postavami starých pánov, s urnou, z ktorej vytekal prameň rieky a šachorinou. Medzi zobrazené božstvá riek sa dostali mnohé významné rieky sveta.

Na mince cisára Trajána sa ako svedok udalostí dostala aj rieka Dunaj. Ten mal pre ľudí žijúcich v jeho povodí od pradávna veľký význam. Bol uctievaný prinajmenšom už od helenistického obdobia a medzi obyvateľmi rímskych provincií ležiacich pozdĺž rieky sa tešil veľkej obľube. Svedkami sú sochy a stély zobrazujúce riečne božstvo, či ich prítomnosť v námetoch, ktoré boli vyobrazené na rímskych minciach.

Dve mince so zobrazením dunajského božstva sa nachádzajú aj v Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzeu. Mince sú súčasťou pokladu z Vyškoviec nad Ipľom, ktorý má pre naše dejiny národný význam. Aktuálne je možné ich vidieť v rámci výstavy Rimania a Slovensko. S čím ale toto zobrazenie súvisí? Riečne božstvá nemali v rímskom štátnom náboženstve žiaden veľký význam. Uznanie Rimanov si získali až vtedy, keď priaznivo súviseli so štátnou politikou. Prvýkrát sa tak stalo okolo rokov 85 až 87, kedy oslavoval cisár Domitianus ukončenie expedície proti Germánom za riekou Rýn.

Námet pokorenia Rýna sa dostal na najväčšiu bronzovú mincu, sestercius. O niečo neskôr bol pokorený aj Dunaj. Úspešne ho premostil cisár Trajánus, keď viedol dve vojenské výpravy proti Dákom v rokoch 101 – 102 a 105 – 106. Priazeň Dunaja, ktorý mu dopomohol k víťazstvu nad Dákmi, si takto uctil na svojich strieborných denárových minciach.

Politickú súvislosť možno hľadať aj za zobrazením božstva rieky Eufrat na minciach zo 4. storočia. Na sklonku vlády cisára Konštantína I. Veľkého bola politická situácia na východných hraniciach Rímskej ríše veľmi vrtkavá. Sebavedomý Konštantín sa rozhodol riešiť situáciu nielen politicky, ale aj vojensky. Svojho synovca Hanniballiana vymenoval na konci roku 335 za dediča arménskeho kráľovského trónu s vplyvom v Ponte, Cappadocii a Mezopotámii, ktorú vojensky ohrozovali Peržania. Eufrat zobrazený na minciach kráľa Hanniballiana mal byť zrejme takto oslavovaný ako ochranca východných hraníc ríše.

Riečne božstvá sa dostávali na mince starých Rimanov tiež v iných súvislostiach. Níl zosobnený v ležiacej postave starého muža predstavoval pravdepodobne symbol samotného Egypta a posvätný náboženský prvok v obilnici Rímskej ríše. Jeho najmladšie zobrazenie z polovice 4. storočia súvisí zrejme s festivalom bohyne Isis a boha Serapida, ktorý sa v tom čase odohral v neskoroantickom Egypte. Podobnú súvislosť možno vidieť aj za poslednou na minciach zobrazovanou riekou. Pre antický Rím mala posvätný význam rieka Tiber. Deväťsté výročie založenia mesta Rím vzbudilo medzi obyvateľmi ríše záujem o starobylé obdobie. Podľa rímskeho mýtu práve prúd rieky Tiber zachránil v košíku uložené dvojčatá Romula a Rema pred záhubou a vďaka priazni Tiberu mohol Romulus v roku 753 pr. Kr. založiť „večné mesto.“

Mgr. Boris Stoklas, PhD.