V.Kohorta Lucensium (Callaecorum)
V dobách, kedy sa Rimania stali pánmi pravobrežia Dunaja sa vystriedalo v malom auxiliarnom tábore Gerulata (Bratislava – Rusovce) niekoľko jednotiek. Prvú posádku tohto tábora tvorila pravdepodobne najstaršie doložená jednotka, 5. kohorta pomocného zboru zo španielskej Galície a severného Portugalska.
Práve táto jednotka sa podieľala na budovaní pokojného dunajského pohraničia, zásobovala výrobou tehál malú civilnú osadu vznikajúcu na území bývalej keltskej osady a starala sa v dobách, kedy hranice nenapádali Germáni, o údržbu civilného zázemia tábora.
Naša skupina upriamila svoju pozornosť predovšetkým na túto exotickú auxiliarnu jednotku z dôvodu, že je prvou spoľahlivo doloženou posádkou tábora, ktorý stál na dnešnom území Slovenska a bol priamou súčasťou opevnenej hranice Limes Romanus. Auxiliarne jednotky ostávajú pred výborne vyzbrojenými a pôsobivo vybavenými rímskymi legionármi v úzadí v poznaní laickej verejnosti. Preto sme sa rozhodli zamerať sa práve na šírenie poznatkov o týchto jednotkách rekonštrukciou 5. kohorty z Gerulaty, ktorej prezentované vybavenie zapadá do druhej polovice 1. stor. po Kr. Vieme o nej toto:
COH V LVC
Piata kohorta bola pôvodom zo severozápadnej Hispánie z oblastí Callaeci a Lucensium, odkiaľ boli rekrutovaní vojaci z radov domorodého obyvateľstva. Od 1. až do 3. storočia sa táto jednotka zdržiavala v provincii Pannonia Superior. V 1. storočí bol oddiel s počtom 480 mužov staciovaný v drevozemnomtábore Gerulata (Bratislava – Rusovce), kde bola jeho prítomnosť spoľahlivo doložená v roku 2012fragmentmi tehál (laterae) s kolkami COH V LVC.
Skromné nálezy militárií z priestoru fragmentárne preskúmaného drevozemného tábora, ktorému archeológovia dali názov tábor I. už dlho naznačovali prítomnosť vojenských pechotných oddielov v dnešných Rusovciach. K vojenskému vybaveniu rímskej auxilie môžeme priradiť nálezy minimálne dvoch hrotov kopijí z katastra mestkej časti a jeden hrot, ktorý bol súčasťou hrobu z prelomu 1.-2. storočia po Kr.
Rovnako na prítomnosť auxilie upozorňuje nález šupín zo šupinového panciera (lorica squamata) nájdeného vo flaviovskej vrstve tábora. V 2. až 3. storočí bola jednotka prevelená do tábora Crumerum (Nyergésújfalu), ktorý ležal v blízkosti Dunaja na miernej vyvýšenine. Tu je jej pobyt doložený nápisom na podstavci oltára z roku 198 po Kr. a na oltári Neptúna, ktorého presné datovanie nie je kvôli nejednotnosti výkladu bádateľov možné presne určiť.
Prvý nápis na oltári dokladá priamu účasť 5. kohorty v bojoch proti barbarom na ľavom brehu Dunaja za cisára Septimia Severa. Za udatnosť v týchto bojoch získala kohorta čestný titul Antoniniana. Pannoniu opustila 5. kohorta iba v rokoch 166-169, kedy bola odvolaná do Moesii Superior. Tu jej prítomnosť dosvedčujú pamiatky nájdené v Sirmiu (Sremska Mitrovica) a Guberci. Obetný nápis z Guberca dokladá, že sa kohorta zdržiavala priamo v tejto oblasti. Osudy kohorty v 4. storočí už nie sú známe a môžeme predpokladať, že bola už v tomto období rozpustená pri reorganizácii rímskej armády.
Použitá literatúra:
Ľ. Kraskovská: Výskum rímskej stanice v Rusovciach v rokoch 1961 a 1964. ZbSNM LXI, Bratislava 1967, 37-71.
T. Kolník – E. Krekovič – L. Snopko – I. Geržová – V. Ferus – I. Hečková: Doba rímska. In: T. Štefanovičová: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993.
Z. Visy: Der pannonische Limes in Ungarn. Budapest 1988.
E. Krekovič: Military equipment on the territory of Slovakia. In: C. van Driel-Murray: Journal of Roman Military Equipment Studies, 1994. Oxford 1996.
Wikipedia – Auxiliaries (Roman military). [online]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Roman_auxiliaries. (Prehliadané dňa 10.3. 2010).